Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
benutze
du
benutzest
er/sie/es
benutze
wir
benutzen
ihr
benutzet
sie/Sie
benutzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe benutzt
du
habest benutzt
er/sie/es
habe benutzt
wir
haben benutzt
ihr
habet benutzt
sie/Sie
haben benutzt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde benutzen
du
werdest benutzen
er/sie/es
werde benutzen
wir
werden benutzen
ihr
werdet benutzen
sie/Sie
werden benutzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde benutzt haben
du
werdest benutzt haben
er/sie/es
werde benutzt haben
wir
werden benutzt haben
ihr
werdet benutzt haben
sie/Sie
werden benutzt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
benutzte
du
benutztest
er/sie/es
benutzte
wir
benutzten
ihr
benutztet
sie/Sie
benutzten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte benutzt
du
hättest benutzt
er/sie/es
hätte benutzt
wir
hätten benutzt
ihr
hättet benutzt
sie/Sie
hätten benutzt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde benutzen
du
würdest benutzen
er/sie/es
würde benutzen
wir
würden benutzen
ihr
würdet benutzen
sie/Sie
würden benutzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde benutzt haben
du
würdest benutzt haben
er/sie/es
würde benutzt haben
wir
würden benutzt haben
ihr
würdet benutzt haben
sie/Sie
würden benutzt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [benutzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.