Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
besiege
du
besiegest
er/sie/es
besiege
wir
besiegen
ihr
besieget
sie/Sie
besiegen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe besiegt
du
habest besiegt
er/sie/es
habe besiegt
wir
haben besiegt
ihr
habet besiegt
sie/Sie
haben besiegt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde besiegen
du
werdest besiegen
er/sie/es
werde besiegen
wir
werden besiegen
ihr
werdet besiegen
sie/Sie
werden besiegen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde besiegt haben
du
werdest besiegt haben
er/sie/es
werde besiegt haben
wir
werden besiegt haben
ihr
werdet besiegt haben
sie/Sie
werden besiegt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
besiegte
du
besiegtest
er/sie/es
besiegte
wir
besiegten
ihr
besiegtet
sie/Sie
besiegten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte besiegt
du
hättest besiegt
er/sie/es
hätte besiegt
wir
hätten besiegt
ihr
hättet besiegt
sie/Sie
hätten besiegt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde besiegen
du
würdest besiegen
er/sie/es
würde besiegen
wir
würden besiegen
ihr
würdet besiegen
sie/Sie
würden besiegen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde besiegt haben
du
würdest besiegt haben
er/sie/es
würde besiegt haben
wir
würden besiegt haben
ihr
würdet besiegt haben
sie/Sie
würden besiegt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [besiegen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
