Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
beteilige
du
beteiligest
er/sie/es
beteilige
wir
beteiligen
ihr
beteiliget
sie/Sie
beteiligen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe beteiligt
du
habest beteiligt
er/sie/es
habe beteiligt
wir
haben beteiligt
ihr
habet beteiligt
sie/Sie
haben beteiligt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beteiligen
du
werdest beteiligen
er/sie/es
werde beteiligen
wir
werden beteiligen
ihr
werdet beteiligen
sie/Sie
werden beteiligen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde beteiligt haben
du
werdest beteiligt haben
er/sie/es
werde beteiligt haben
wir
werden beteiligt haben
ihr
werdet beteiligt haben
sie/Sie
werden beteiligt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beteiligte
du
beteiligtest
er/sie/es
beteiligte
wir
beteiligten
ihr
beteiligtet
sie/Sie
beteiligten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte beteiligt
du
hättest beteiligt
er/sie/es
hätte beteiligt
wir
hätten beteiligt
ihr
hättet beteiligt
sie/Sie
hätten beteiligt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beteiligen
du
würdest beteiligen
er/sie/es
würde beteiligen
wir
würden beteiligen
ihr
würdet beteiligen
sie/Sie
würden beteiligen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde beteiligt haben
du
würdest beteiligt haben
er/sie/es
würde beteiligt haben
wir
würden beteiligt haben
ihr
würdet beteiligt haben
sie/Sie
würden beteiligt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beteiligen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
