Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
betrage
du
betragest
er/sie/es
betrage
wir
betragen
ihr
betraget
sie/Sie
betragen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe betragen
du
habest betragen
er/sie/es
habe betragen
wir
haben betragen
ihr
habet betragen
sie/Sie
haben betragen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde betragen
du
werdest betragen
er/sie/es
werde betragen
wir
werden betragen
ihr
werdet betragen
sie/Sie
werden betragen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde betragen haben
du
werdest betragen haben
er/sie/es
werde betragen haben
wir
werden betragen haben
ihr
werdet betragen haben
sie/Sie
werden betragen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
betrüge
du
betrügest; betrügst
er/sie/es
betrüge
wir
betrügen
ihr
betrüget; betrügt
sie/Sie
betrügen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte betragen
du
hättest betragen
er/sie/es
hätte betragen
wir
hätten betragen
ihr
hättet betragen
sie/Sie
hätten betragen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde betragen
du
würdest betragen
er/sie/es
würde betragen
wir
würden betragen
ihr
würdet betragen
sie/Sie
würden betragen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde betragen haben
du
würdest betragen haben
er/sie/es
würde betragen haben
wir
würden betragen haben
ihr
würdet betragen haben
sie/Sie
würden betragen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [betragen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
