Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bevorzuge
du
bevorzugest
er/sie/es
bevorzuge
wir
bevorzugen
ihr
bevorzuget
sie/Sie
bevorzugen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bevorzugt
du
habest bevorzugt
er/sie/es
habe bevorzugt
wir
haben bevorzugt
ihr
habet bevorzugt
sie/Sie
haben bevorzugt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bevorzugen
du
werdest bevorzugen
er/sie/es
werde bevorzugen
wir
werden bevorzugen
ihr
werdet bevorzugen
sie/Sie
werden bevorzugen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bevorzugt haben
du
werdest bevorzugt haben
er/sie/es
werde bevorzugt haben
wir
werden bevorzugt haben
ihr
werdet bevorzugt haben
sie/Sie
werden bevorzugt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bevorzugte
du
bevorzugtest
er/sie/es
bevorzugte
wir
bevorzugten
ihr
bevorzugtet
sie/Sie
bevorzugten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bevorzugt
du
hättest bevorzugt
er/sie/es
hätte bevorzugt
wir
hätten bevorzugt
ihr
hättet bevorzugt
sie/Sie
hätten bevorzugt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bevorzugen
du
würdest bevorzugen
er/sie/es
würde bevorzugen
wir
würden bevorzugen
ihr
würdet bevorzugen
sie/Sie
würden bevorzugen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bevorzugt haben
du
würdest bevorzugt haben
er/sie/es
würde bevorzugt haben
wir
würden bevorzugt haben
ihr
würdet bevorzugt haben
sie/Sie
würden bevorzugt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bevorzugen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.