Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bewerte
du
bewertest
er/sie/es
bewerte
wir
bewerten
ihr
bewertet
sie/Sie
bewerten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bewertet
du
habest bewertet
er/sie/es
habe bewertet
wir
haben bewertet
ihr
habet bewertet
sie/Sie
haben bewertet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bewerten
du
werdest bewerten
er/sie/es
werde bewerten
wir
werden bewerten
ihr
werdet bewerten
sie/Sie
werden bewerten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bewertet haben
du
werdest bewertet haben
er/sie/es
werde bewertet haben
wir
werden bewertet haben
ihr
werdet bewertet haben
sie/Sie
werden bewertet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bewertete
du
bewertetest
er/sie/es
bewertete
wir
bewerteten
ihr
bewertetet
sie/Sie
bewerteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bewertet
du
hättest bewertet
er/sie/es
hätte bewertet
wir
hätten bewertet
ihr
hättet bewertet
sie/Sie
hätten bewertet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bewerten
du
würdest bewerten
er/sie/es
würde bewerten
wir
würden bewerten
ihr
würdet bewerten
sie/Sie
würden bewerten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bewertet haben
du
würdest bewertet haben
er/sie/es
würde bewertet haben
wir
würden bewertet haben
ihr
würdet bewertet haben
sie/Sie
würden bewertet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bewerten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
