Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bewundere
du
bewunderst
er/sie/es
bewundere
wir
bewundern
ihr
bewundert
sie/Sie
bewundern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bewundert
du
habest bewundert
er/sie/es
habe bewundert
wir
haben bewundert
ihr
habet bewundert
sie/Sie
haben bewundert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bewundern
du
werdest bewundern
er/sie/es
werde bewundern
wir
werden bewundern
ihr
werdet bewundern
sie/Sie
werden bewundern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bewundert haben
du
werdest bewundert haben
er/sie/es
werde bewundert haben
wir
werden bewundert haben
ihr
werdet bewundert haben
sie/Sie
werden bewundert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bewunderte
du
bewundertest
er/sie/es
bewunderte
wir
bewunderten
ihr
bewundertet
sie/Sie
bewunderten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bewundert
du
hättest bewundert
er/sie/es
hätte bewundert
wir
hätten bewundert
ihr
hättet bewundert
sie/Sie
hätten bewundert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bewundern
du
würdest bewundern
er/sie/es
würde bewundern
wir
würden bewundern
ihr
würdet bewundern
sie/Sie
würden bewundern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bewundert haben
du
würdest bewundert haben
er/sie/es
würde bewundert haben
wir
würden bewundert haben
ihr
würdet bewundert haben
sie/Sie
würden bewundert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bewundern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
