Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bolze
du
bolzest
er/sie/es
bolze
wir
bolzen
ihr
bolzet
sie/Sie
bolzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gebolzt
du
habest gebolzt
er/sie/es
habe gebolzt
wir
haben gebolzt
ihr
habet gebolzt
sie/Sie
haben gebolzt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bolzen
du
werdest bolzen
er/sie/es
werde bolzen
wir
werden bolzen
ihr
werdet bolzen
sie/Sie
werden bolzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gebolzt haben
du
werdest gebolzt haben
er/sie/es
werde gebolzt haben
wir
werden gebolzt haben
ihr
werdet gebolzt haben
sie/Sie
werden gebolzt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bolzte
du
bolztest
er/sie/es
bolzte
wir
bolzten
ihr
bolztet
sie/Sie
bolzten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gebolzt
du
hättest gebolzt
er/sie/es
hätte gebolzt
wir
hätten gebolzt
ihr
hättet gebolzt
sie/Sie
hätten gebolzt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bolzen
du
würdest bolzen
er/sie/es
würde bolzen
wir
würden bolzen
ihr
würdet bolzen
sie/Sie
würden bolzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gebolzt haben
du
würdest gebolzt haben
er/sie/es
würde gebolzt haben
wir
würden gebolzt haben
ihr
würdet gebolzt haben
sie/Sie
würden gebolzt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bolzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
