Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bügle; bügele
du
bügelst
er/sie/es
bügle; bügele
wir
bügeln
ihr
bügelt
sie/Sie
bügeln
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gebügelt
du
habest gebügelt
er/sie/es
habe gebügelt
wir
haben gebügelt
ihr
habet gebügelt
sie/Sie
haben gebügelt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bügeln
du
werdest bügeln
er/sie/es
werde bügeln
wir
werden bügeln
ihr
werdet bügeln
sie/Sie
werden bügeln
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gebügelt haben
du
werdest gebügelt haben
er/sie/es
werde gebügelt haben
wir
werden gebügelt haben
ihr
werdet gebügelt haben
sie/Sie
werden gebügelt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bügelte
du
bügeltest
er/sie/es
bügelte
wir
bügelten
ihr
bügeltet
sie/Sie
bügelten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gebügelt
du
hättest gebügelt
er/sie/es
hätte gebügelt
wir
hätten gebügelt
ihr
hättet gebügelt
sie/Sie
hätten gebügelt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bügeln
du
würdest bügeln
er/sie/es
würde bügeln
wir
würden bügeln
ihr
würdet bügeln
sie/Sie
würden bügeln
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gebügelt haben
du
würdest gebügelt haben
er/sie/es
würde gebügelt haben
wir
würden gebügelt haben
ihr
würdet gebügelt haben
sie/Sie
würden gebügelt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bügeln]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
