Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
definiere
du
definierest
er/sie/es
definiere
wir
definieren
ihr
definieret
sie/Sie
definieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe definiert
du
habest definiert
er/sie/es
habe definiert
wir
haben definiert
ihr
habet definiert
sie/Sie
haben definiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde definieren
du
werdest definieren
er/sie/es
werde definieren
wir
werden definieren
ihr
werdet definieren
sie/Sie
werden definieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde definiert haben
du
werdest definiert haben
er/sie/es
werde definiert haben
wir
werden definiert haben
ihr
werdet definiert haben
sie/Sie
werden definiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
definierte
du
definiertest
er/sie/es
definierte
wir
definierten
ihr
definiertet
sie/Sie
definierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte definiert
du
hättest definiert
er/sie/es
hätte definiert
wir
hätten definiert
ihr
hättet definiert
sie/Sie
hätten definiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde definieren
du
würdest definieren
er/sie/es
würde definieren
wir
würden definieren
ihr
würdet definieren
sie/Sie
würden definieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde definiert haben
du
würdest definiert haben
er/sie/es
würde definiert haben
wir
würden definiert haben
ihr
würdet definiert haben
sie/Sie
würden definiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [definieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
