Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
echoe
du
echoest
er/sie/es
echoe
wir
echoen
ihr
echoet
sie/Sie
echoen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geechot
du
habest geechot
er/sie/es
habe geechot
wir
haben geechot
ihr
habet geechot
sie/Sie
haben geechot
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde echoen
du
werdest echoen
er/sie/es
werde echoen
wir
werden echoen
ihr
werdet echoen
sie/Sie
werden echoen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geechot haben
du
werdest geechot haben
er/sie/es
werde geechot haben
wir
werden geechot haben
ihr
werdet geechot haben
sie/Sie
werden geechot haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
echote
du
echotest
er/sie/es
echote
wir
echoten
ihr
echotet
sie/Sie
echoten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geechot
du
hättest geechot
er/sie/es
hätte geechot
wir
hätten geechot
ihr
hättet geechot
sie/Sie
hätten geechot
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde echoen
du
würdest echoen
er/sie/es
würde echoen
wir
würden echoen
ihr
würdet echoen
sie/Sie
würden echoen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geechot haben
du
würdest geechot haben
er/sie/es
würde geechot haben
wir
würden geechot haben
ihr
würdet geechot haben
sie/Sie
würden geechot haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [echoen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
