Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
eigne
du
eignest
er/sie/es
eigne
wir
eignen
ihr
eignet
sie/Sie
eignen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geeignet
du
habest geeignet
er/sie/es
habe geeignet
wir
haben geeignet
ihr
habet geeignet
sie/Sie
haben geeignet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde eignen
du
werdest eignen
er/sie/es
werde eignen
wir
werden eignen
ihr
werdet eignen
sie/Sie
werden eignen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geeignet haben
du
werdest geeignet haben
er/sie/es
werde geeignet haben
wir
werden geeignet haben
ihr
werdet geeignet haben
sie/Sie
werden geeignet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
eignete
du
eignetest
er/sie/es
eignete
wir
eigneten
ihr
eignetet
sie/Sie
eigneten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geeignet
du
hättest geeignet
er/sie/es
hätte geeignet
wir
hätten geeignet
ihr
hättet geeignet
sie/Sie
hätten geeignet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde eignen
du
würdest eignen
er/sie/es
würde eignen
wir
würden eignen
ihr
würdet eignen
sie/Sie
würden eignen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geeignet haben
du
würdest geeignet haben
er/sie/es
würde geeignet haben
wir
würden geeignet haben
ihr
würdet geeignet haben
sie/Sie
würden geeignet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [eignen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.