Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
sehe ein
du
sehest ein
er/sie/es
sehe ein
wir
sehen ein
ihr
sehet ein
sie/Sie
sehen ein
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe eingesehen
du
habest eingesehen
er/sie/es
habe eingesehen
wir
haben eingesehen
ihr
habet eingesehen
sie/Sie
haben eingesehen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde einsehen
du
werdest einsehen
er/sie/es
werde einsehen
wir
werden einsehen
ihr
werdet einsehen
sie/Sie
werden einsehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde eingesehen haben
du
werdest eingesehen haben
er/sie/es
werde eingesehen haben
wir
werden eingesehen haben
ihr
werdet eingesehen haben
sie/Sie
werden eingesehen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
sähe ein
du
sähest ein; sähst ein
er/sie/es
sähe ein
wir
sähen ein
ihr
sähet ein; säht ein
sie/Sie
sähen ein
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte eingesehen
du
hättest eingesehen
er/sie/es
hätte eingesehen
wir
hätten eingesehen
ihr
hättet eingesehen
sie/Sie
hätten eingesehen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde einsehen
du
würdest einsehen
er/sie/es
würde einsehen
wir
würden einsehen
ihr
würdet einsehen
sie/Sie
würden einsehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde eingesehen haben
du
würdest eingesehen haben
er/sie/es
würde eingesehen haben
wir
würden eingesehen haben
ihr
würdet eingesehen haben
sie/Sie
würden eingesehen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [einsehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
