Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
entfalle
du
entfallest
er/sie/es
entfalle
wir
entfallen
ihr
entfallet
sie/Sie
entfallen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei entfallen
du
seiest entfallen; seist entfallen
er/sie/es
sei entfallen
wir
seien entfallen
ihr
seiet entfallen
sie/Sie
seien entfallen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde entfallen
du
werdest entfallen
er/sie/es
werde entfallen
wir
werden entfallen
ihr
werdet entfallen
sie/Sie
werden entfallen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde entfallen sein
du
werdest entfallen sein
er/sie/es
werde entfallen sein
wir
werden entfallen sein
ihr
werdet entfallen sein
sie/Sie
werden entfallen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
entfiele
du
entfielest
er/sie/es
entfiele
wir
entfielen
ihr
entfielet
sie/Sie
entfielen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre entfallen
du
wärest entfallen
er/sie/es
wäre entfallen
wir
wären entfallen
ihr
wäret entfallen
sie/Sie
wären entfallen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde entfallen
du
würdest entfallen
er/sie/es
würde entfallen
wir
würden entfallen
ihr
würdet entfallen
sie/Sie
würden entfallen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde entfallen sein
du
würdest entfallen sein
er/sie/es
würde entfallen sein
wir
würden entfallen sein
ihr
würdet entfallen sein
sie/Sie
würden entfallen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [entfallen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
