Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
entfalte
du
entfaltest
er/sie/es
entfalte
wir
entfalten
ihr
entfaltet
sie/Sie
entfalten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe entfaltet
du
habest entfaltet
er/sie/es
habe entfaltet
wir
haben entfaltet
ihr
habet entfaltet
sie/Sie
haben entfaltet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde entfalten
du
werdest entfalten
er/sie/es
werde entfalten
wir
werden entfalten
ihr
werdet entfalten
sie/Sie
werden entfalten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde entfaltet haben
du
werdest entfaltet haben
er/sie/es
werde entfaltet haben
wir
werden entfaltet haben
ihr
werdet entfaltet haben
sie/Sie
werden entfaltet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
entfaltete
du
entfaltetest
er/sie/es
entfaltete
wir
entfalteten
ihr
entfaltetet
sie/Sie
entfalteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte entfaltet
du
hättest entfaltet
er/sie/es
hätte entfaltet
wir
hätten entfaltet
ihr
hättet entfaltet
sie/Sie
hätten entfaltet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde entfalten
du
würdest entfalten
er/sie/es
würde entfalten
wir
würden entfalten
ihr
würdet entfalten
sie/Sie
würden entfalten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde entfaltet haben
du
würdest entfaltet haben
er/sie/es
würde entfaltet haben
wir
würden entfaltet haben
ihr
würdet entfaltet haben
sie/Sie
würden entfaltet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [entfalten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
