Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
entführe
du
entführest
er/sie/es
entführe
wir
entführen
ihr
entführet
sie/Sie
entführen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe entführt
du
habest entführt
er/sie/es
habe entführt
wir
haben entführt
ihr
habet entführt
sie/Sie
haben entführt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde entführen
du
werdest entführen
er/sie/es
werde entführen
wir
werden entführen
ihr
werdet entführen
sie/Sie
werden entführen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde entführt haben
du
werdest entführt haben
er/sie/es
werde entführt haben
wir
werden entführt haben
ihr
werdet entführt haben
sie/Sie
werden entführt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
entführte
du
entführtest
er/sie/es
entführte
wir
entführten
ihr
entführtet
sie/Sie
entführten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte entführt
du
hättest entführt
er/sie/es
hätte entführt
wir
hätten entführt
ihr
hättet entführt
sie/Sie
hätten entführt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde entführen
du
würdest entführen
er/sie/es
würde entführen
wir
würden entführen
ihr
würdet entführen
sie/Sie
würden entführen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde entführt haben
du
würdest entführt haben
er/sie/es
würde entführt haben
wir
würden entführt haben
ihr
würdet entführt haben
sie/Sie
würden entführt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [entführen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
