Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
entkomme
du
entkommest
er/sie/es
entkomme
wir
entkommen
ihr
entkommet
sie/Sie
entkommen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei entkommen
du
seist entkommen
er/sie/es
sei entkommen
wir
seien entkommen
ihr
seiet entkommen
sie/Sie
seien entkommen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde entkommen
du
werdest entkommen
er/sie/es
werde entkommen
wir
werden entkommen
ihr
werdet entkommen
sie/Sie
werden entkommen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde entkommen sein
du
werdest entkommen sein
er/sie/es
werde entkommen sein
wir
werden entkommen sein
ihr
werdet entkommen sein
sie/Sie
werden entkommen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
entkäme
du
entkämest
er/sie/es
entkäme
wir
entkämen
ihr
entkämet
sie/Sie
entkämen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre entkommen
du
wärst entkommen
er/sie/es
wäre entkommen
wir
wären entkommen
ihr
wäret entkommen
sie/Sie
wären entkommen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde entkommen
du
würdest entkommen
er/sie/es
würde entkommen
wir
würden entkommen
ihr
würdet entkommen
sie/Sie
würden entkommen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde entkommen sein
du
würdest entkommen sein
er/sie/es
würde entkommen sein
wir
würden entkommen sein
ihr
würdet entkommen sein
sie/Sie
würden entkommen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [entkommen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
