Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erfülle
du
erfüllest
er/sie/es
erfülle
wir
erfüllen
ihr
erfüllet
sie/Sie
erfüllen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erfüllt
du
habest erfüllt
er/sie/es
habe erfüllt
wir
haben erfüllt
ihr
habet erfüllt
sie/Sie
haben erfüllt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erfüllen
du
werdest erfüllen
er/sie/es
werde erfüllen
wir
werden erfüllen
ihr
werdet erfüllen
sie/Sie
werden erfüllen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erfüllt haben
du
werdest erfüllt haben
er/sie/es
werde erfüllt haben
wir
werden erfüllt haben
ihr
werdet erfüllt haben
sie/Sie
werden erfüllt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erfüllte
du
erfülltest
er/sie/es
erfüllte
wir
erfüllten
ihr
erfülltet
sie/Sie
erfüllten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erfüllt
du
hättest erfüllt
er/sie/es
hätte erfüllt
wir
hätten erfüllt
ihr
hättet erfüllt
sie/Sie
hätten erfüllt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erfüllen
du
würdest erfüllen
er/sie/es
würde erfüllen
wir
würden erfüllen
ihr
würdet erfüllen
sie/Sie
würden erfüllen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erfüllt haben
du
würdest erfüllt haben
er/sie/es
würde erfüllt haben
wir
würden erfüllt haben
ihr
würdet erfüllt haben
sie/Sie
würden erfüllt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erfüllen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
