Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
ergebe
du
ergebest
er/sie/es
ergebe
wir
ergeben
ihr
ergebet
sie/Sie
ergeben
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe ergeben
du
habest ergeben
er/sie/es
habe ergeben
wir
haben ergeben
ihr
habet ergeben
sie/Sie
haben ergeben
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ergeben
du
werdest ergeben
er/sie/es
werde ergeben
wir
werden ergeben
ihr
werdet ergeben
sie/Sie
werden ergeben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ergeben haben
du
werdest ergeben haben
er/sie/es
werde ergeben haben
wir
werden ergeben haben
ihr
werdet ergeben haben
sie/Sie
werden ergeben haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ergäbe
du
ergäbest; ergäbst
er/sie/es
ergäbe
wir
ergäben
ihr
ergäbet; ergäbt
sie/Sie
ergäben
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ergeben
du
hättest ergeben
er/sie/es
hätte ergeben
wir
hätten ergeben
ihr
hättet ergeben
sie/Sie
hätten ergeben
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ergeben
du
würdest ergeben
er/sie/es
würde ergeben
wir
würden ergeben
ihr
würdet ergeben
sie/Sie
würden ergeben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ergeben haben
du
würdest ergeben haben
er/sie/es
würde ergeben haben
wir
würden ergeben haben
ihr
würdet ergeben haben
sie/Sie
würden ergeben haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [ergeben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
