Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
exportiere
du
exportierest
er/sie/es
exportiere
wir
exportieren
ihr
exportieret
sie/Sie
exportieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe exportiert
du
habest exportiert
er/sie/es
habe exportiert
wir
haben exportiert
ihr
habet exportiert
sie/Sie
haben exportiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde exportieren
du
werdest exportieren
er/sie/es
werde exportieren
wir
werden exportieren
ihr
werdet exportieren
sie/Sie
werden exportieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde exportiert haben
du
werdest exportiert haben
er/sie/es
werde exportiert haben
wir
werden exportiert haben
ihr
werdet exportiert haben
sie/Sie
werden exportiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
exportierte
du
exportiertest
er/sie/es
exportierte
wir
exportierten
ihr
exportiertet
sie/Sie
exportierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte exportiert
du
hättest exportiert
er/sie/es
hätte exportiert
wir
hätten exportiert
ihr
hättet exportiert
sie/Sie
hätten exportiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde exportieren
du
würdest exportieren
er/sie/es
würde exportieren
wir
würden exportieren
ihr
würdet exportieren
sie/Sie
würden exportieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde exportiert haben
du
würdest exportiert haben
er/sie/es
würde exportiert haben
wir
würden exportiert haben
ihr
würdet exportiert haben
sie/Sie
würden exportiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [exportieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
