Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
fasere
du
faserst
er/sie/es
fasere
wir
fasern
ihr
fasert
sie/Sie
fasern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gefasert
du
habest gefasert
er/sie/es
habe gefasert
wir
haben gefasert
ihr
habet gefasert
sie/Sie
haben gefasert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde fasern
du
werdest fasern
er/sie/es
werde fasern
wir
werden fasern
ihr
werdet fasern
sie/Sie
werden fasern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefasert haben
du
werdest gefasert haben
er/sie/es
werde gefasert haben
wir
werden gefasert haben
ihr
werdet gefasert haben
sie/Sie
werden gefasert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
faserte
du
fasertest
er/sie/es
faserte
wir
faserten
ihr
fasertet
sie/Sie
faserten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefasert
du
hättest gefasert
er/sie/es
hätte gefasert
wir
hätten gefasert
ihr
hättet gefasert
sie/Sie
hätten gefasert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde fasern
du
würdest fasern
er/sie/es
würde fasern
wir
würden fasern
ihr
würdet fasern
sie/Sie
würden fasern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefasert haben
du
würdest gefasert haben
er/sie/es
würde gefasert haben
wir
würden gefasert haben
ihr
würdet gefasert haben
sie/Sie
würden gefasert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [fasern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
