Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
fingere
du
fingerst
er/sie/es
fingere
wir
fingern
ihr
fingert
sie/Sie
fingern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gefingert
du
habest gefingert
er/sie/es
habe gefingert
wir
haben gefingert
ihr
habet gefingert
sie/Sie
haben gefingert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde fingern
du
werdest fingern
er/sie/es
werde fingern
wir
werden fingern
ihr
werdet fingern
sie/Sie
werden fingern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefingert haben
du
werdest gefingert haben
er/sie/es
werde gefingert haben
wir
werden gefingert haben
ihr
werdet gefingert haben
sie/Sie
werden gefingert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
fingerte
du
fingertest
er/sie/es
fingerte
wir
fingerten
ihr
fingertet
sie/Sie
fingerten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefingert
du
hättest gefingert
er/sie/es
hätte gefingert
wir
hätten gefingert
ihr
hättet gefingert
sie/Sie
hätten gefingert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde fingern
du
würdest fingern
er/sie/es
würde fingern
wir
würden fingern
ihr
würdet fingern
sie/Sie
würden fingern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefingert haben
du
würdest gefingert haben
er/sie/es
würde gefingert haben
wir
würden gefingert haben
ihr
würdet gefingert haben
sie/Sie
würden gefingert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [fingern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
