Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
fische
du
fischest
er/sie/es
fische
wir
fischen
ihr
fischet
sie/Sie
fischen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gefischt
du
habest gefischt
er/sie/es
habe gefischt
wir
haben gefischt
ihr
habet gefischt
sie/Sie
haben gefischt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde fischen
du
werdest fischen
er/sie/es
werde fischen
wir
werden fischen
ihr
werdet fischen
sie/Sie
werden fischen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gefischt haben
du
werdest gefischt haben
er/sie/es
werde gefischt haben
wir
werden gefischt haben
ihr
werdet gefischt haben
sie/Sie
werden gefischt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
fischte
du
fischtest
er/sie/es
fischte
wir
fischten
ihr
fischtet
sie/Sie
fischten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gefischt
du
hättest gefischt
er/sie/es
hätte gefischt
wir
hätten gefischt
ihr
hättet gefischt
sie/Sie
hätten gefischt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde fischen
du
würdest fischen
er/sie/es
würde fischen
wir
würden fischen
ihr
würdet fischen
sie/Sie
würden fischen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gefischt haben
du
würdest gefischt haben
er/sie/es
würde gefischt haben
wir
würden gefischt haben
ihr
würdet gefischt haben
sie/Sie
würden gefischt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [fischen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
