Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
forme
du
formest
er/sie/es
forme
wir
formen
ihr
formet
sie/Sie
formen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geformt
du
habest geformt
er/sie/es
habe geformt
wir
haben geformt
ihr
habet geformt
sie/Sie
haben geformt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde formen
du
werdest formen
er/sie/es
werde formen
wir
werden formen
ihr
werdet formen
sie/Sie
werden formen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geformt haben
du
werdest geformt haben
er/sie/es
werde geformt haben
wir
werden geformt haben
ihr
werdet geformt haben
sie/Sie
werden geformt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
formte
du
formtest
er/sie/es
formte
wir
formten
ihr
formtet
sie/Sie
formten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geformt
du
hättest geformt
er/sie/es
hätte geformt
wir
hätten geformt
ihr
hättet geformt
sie/Sie
hätten geformt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde formen
du
würdest formen
er/sie/es
würde formen
wir
würden formen
ihr
würdet formen
sie/Sie
würden formen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geformt haben
du
würdest geformt haben
er/sie/es
würde geformt haben
wir
würden geformt haben
ihr
würdet geformt haben
sie/Sie
würden geformt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [formen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
