Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
formuliere
du
formulierest
er/sie/es
formuliere
wir
formulieren
ihr
formulieret
sie/Sie
formulieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe formuliert
du
habest formuliert
er/sie/es
habe formuliert
wir
haben formuliert
ihr
habet formuliert
sie/Sie
haben formuliert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde formulieren
du
werdest formulieren
er/sie/es
werde formulieren
wir
werden formulieren
ihr
werdet formulieren
sie/Sie
werden formulieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde formuliert haben
du
werdest formuliert haben
er/sie/es
werde formuliert haben
wir
werden formuliert haben
ihr
werdet formuliert haben
sie/Sie
werden formuliert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
formulierte
du
formuliertest
er/sie/es
formulierte
wir
formulierten
ihr
formuliertet
sie/Sie
formulierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte formuliert
du
hättest formuliert
er/sie/es
hätte formuliert
wir
hätten formuliert
ihr
hättet formuliert
sie/Sie
hätten formuliert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde formulieren
du
würdest formulieren
er/sie/es
würde formulieren
wir
würden formulieren
ihr
würdet formulieren
sie/Sie
würden formulieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde formuliert haben
du
würdest formuliert haben
er/sie/es
würde formuliert haben
wir
würden formuliert haben
ihr
würdet formuliert haben
sie/Sie
würden formuliert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [formulieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
