Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
gratuliere
du
gratulierest
er/sie/es
gratuliere
wir
gratulieren
ihr
gratulieret
sie/Sie
gratulieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gratuliert
du
habest gratuliert
er/sie/es
habe gratuliert
wir
haben gratuliert
ihr
habet gratuliert
sie/Sie
haben gratuliert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde gratulieren
du
werdest gratulieren
er/sie/es
werde gratulieren
wir
werden gratulieren
ihr
werdet gratulieren
sie/Sie
werden gratulieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gratuliert haben
du
werdest gratuliert haben
er/sie/es
werde gratuliert haben
wir
werden gratuliert haben
ihr
werdet gratuliert haben
sie/Sie
werden gratuliert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
gratulierte
du
gratuliertest
er/sie/es
gratulierte
wir
gratulierten
ihr
gratuliertet
sie/Sie
gratulierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gratuliert
du
hättest gratuliert
er/sie/es
hätte gratuliert
wir
hätten gratuliert
ihr
hättet gratuliert
sie/Sie
hätten gratuliert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde gratulieren
du
würdest gratulieren
er/sie/es
würde gratulieren
wir
würden gratulieren
ihr
würdet gratulieren
sie/Sie
würden gratulieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gratuliert haben
du
würdest gratuliert haben
er/sie/es
würde gratuliert haben
wir
würden gratuliert haben
ihr
würdet gratuliert haben
sie/Sie
würden gratuliert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [gratulieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
