Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
haste
du
hastest
er/sie/es
haste
wir
hasten
ihr
hastet
sie/Sie
hasten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei gehastet
du
seiest gehastet; seist gehastet
er/sie/es
sei gehastet
wir
seien gehastet
ihr
seiet gehastet
sie/Sie
seien gehastet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde hasten
du
werdest hasten
er/sie/es
werde hasten
wir
werden hasten
ihr
werdet hasten
sie/Sie
werden hasten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gehastet sein
du
werdest gehastet sein
er/sie/es
werde gehastet sein
wir
werden gehastet sein
ihr
werdet gehastet sein
sie/Sie
werden gehastet sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
hastete
du
hastetest
er/sie/es
hastete
wir
hasteten
ihr
hastetet
sie/Sie
hasteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre gehastet
du
wärest gehastet
er/sie/es
wäre gehastet
wir
wären gehastet
ihr
wäret gehastet
sie/Sie
wären gehastet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde hasten
du
würdest hasten
er/sie/es
würde hasten
wir
würden hasten
ihr
würdet hasten
sie/Sie
würden hasten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gehastet sein
du
würdest gehastet sein
er/sie/es
würde gehastet sein
wir
würden gehastet sein
ihr
würdet gehastet sein
sie/Sie
würden gehastet sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [hasten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
