Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
stelle her
du
stellest her
er/sie/es
stelle her
wir
stellen her
ihr
stellet her
sie/Sie
stellen her
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe hergestellt
du
habest hergestellt
er/sie/es
habe hergestellt
wir
haben hergestellt
ihr
habet hergestellt
sie/Sie
haben hergestellt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde herstellen
du
werdest herstellen
er/sie/es
werde herstellen
wir
werden herstellen
ihr
werdet herstellen
sie/Sie
werden herstellen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde hergestellt haben
du
werdest hergestellt haben
er/sie/es
werde hergestellt haben
wir
werden hergestellt haben
ihr
werdet hergestellt haben
sie/Sie
werden hergestellt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
stellte her
du
stelltest her
er/sie/es
stellte her
wir
stellten her
ihr
stelltet her
sie/Sie
stellten her
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte hergestellt
du
hättest hergestellt
er/sie/es
hätte hergestellt
wir
hätten hergestellt
ihr
hättet hergestellt
sie/Sie
hätten hergestellt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde herstellen
du
würdest herstellen
er/sie/es
würde herstellen
wir
würden herstellen
ihr
würdet herstellen
sie/Sie
würden herstellen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde hergestellt haben
du
würdest hergestellt haben
er/sie/es
würde hergestellt haben
wir
würden hergestellt haben
ihr
würdet hergestellt haben
sie/Sie
würden hergestellt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [herstellen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
