Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
inspiriere
du
inspirierest
er/sie/es
inspiriere
wir
inspirieren
ihr
inspirieret
sie/Sie
inspirieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe inspiriert
du
habest inspiriert
er/sie/es
habe inspiriert
wir
haben inspiriert
ihr
habet inspiriert
sie/Sie
haben inspiriert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde inspirieren
du
werdest inspirieren
er/sie/es
werde inspirieren
wir
werden inspirieren
ihr
werdet inspirieren
sie/Sie
werden inspirieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde inspiriert haben
du
werdest inspiriert haben
er/sie/es
werde inspiriert haben
wir
werden inspiriert haben
ihr
werdet inspiriert haben
sie/Sie
werden inspiriert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
inspirierte
du
inspiriertest
er/sie/es
inspirierte
wir
inspirierten
ihr
inspiriertet
sie/Sie
inspirierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte inspiriert
du
hättest inspiriert
er/sie/es
hätte inspiriert
wir
hätten inspiriert
ihr
hättet inspiriert
sie/Sie
hätten inspiriert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde inspirieren
du
würdest inspirieren
er/sie/es
würde inspirieren
wir
würden inspirieren
ihr
würdet inspirieren
sie/Sie
würden inspirieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde inspiriert haben
du
würdest inspiriert haben
er/sie/es
würde inspiriert haben
wir
würden inspiriert haben
ihr
würdet inspiriert haben
sie/Sie
würden inspiriert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [inspirieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
