Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
junge
du
jungest
er/sie/es
junge
wir
jungen
ihr
junget
sie/Sie
jungen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gejungt
du
habest gejungt
er/sie/es
habe gejungt
wir
haben gejungt
ihr
habet gejungt
sie/Sie
haben gejungt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde jungen
du
werdest jungen
er/sie/es
werde jungen
wir
werden jungen
ihr
werdet jungen
sie/Sie
werden jungen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gejungt haben
du
werdest gejungt haben
er/sie/es
werde gejungt haben
wir
werden gejungt haben
ihr
werdet gejungt haben
sie/Sie
werden gejungt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
jungte
du
jungtest
er/sie/es
jungte
wir
jungten
ihr
jungtet
sie/Sie
jungten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gejungt
du
hättest gejungt
er/sie/es
hätte gejungt
wir
hätten gejungt
ihr
hättet gejungt
sie/Sie
hätten gejungt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde jungen
du
würdest jungen
er/sie/es
würde jungen
wir
würden jungen
ihr
würdet jungen
sie/Sie
würden jungen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gejungt haben
du
würdest gejungt haben
er/sie/es
würde gejungt haben
wir
würden gejungt haben
ihr
würdet gejungt haben
sie/Sie
würden gejungt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [jungen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
