Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
kreise
du
kreisest
er/sie/es
kreise
wir
kreisen
ihr
kreiset
sie/Sie
kreisen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gekreist
du
habest gekreist
er/sie/es
habe gekreist
wir
haben gekreist
ihr
habet gekreist
sie/Sie
haben gekreist
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde kreisen
du
werdest kreisen
er/sie/es
werde kreisen
wir
werden kreisen
ihr
werdet kreisen
sie/Sie
werden kreisen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gekreist haben
du
werdest gekreist haben
er/sie/es
werde gekreist haben
wir
werden gekreist haben
ihr
werdet gekreist haben
sie/Sie
werden gekreist haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
kreiste
du
kreistest
er/sie/es
kreiste
wir
kreisten
ihr
kreistet
sie/Sie
kreisten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gekreist
du
hättest gekreist
er/sie/es
hätte gekreist
wir
hätten gekreist
ihr
hättet gekreist
sie/Sie
hätten gekreist
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde kreisen
du
würdest kreisen
er/sie/es
würde kreisen
wir
würden kreisen
ihr
würdet kreisen
sie/Sie
würden kreisen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gekreist haben
du
würdest gekreist haben
er/sie/es
würde gekreist haben
wir
würden gekreist haben
ihr
würdet gekreist haben
sie/Sie
würden gekreist haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [kreisen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
