Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
lache
du
lachest
er/sie/es
lache
wir
lachen
ihr
lachet
sie/Sie
lachen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gelacht
du
habest gelacht
er/sie/es
habe gelacht
wir
haben gelacht
ihr
habet gelacht
sie/Sie
haben gelacht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde lachen
du
werdest lachen
er/sie/es
werde lachen
wir
werden lachen
ihr
werdet lachen
sie/Sie
werden lachen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gelacht haben
du
werdest gelacht haben
er/sie/es
werde gelacht haben
wir
werden gelacht haben
ihr
werdet gelacht haben
sie/Sie
werden gelacht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
lachte
du
lachtest
er/sie/es
lachte
wir
lachten
ihr
lachtet
sie/Sie
lachten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gelacht
du
hättest gelacht
er/sie/es
hätte gelacht
wir
hätten gelacht
ihr
hättet gelacht
sie/Sie
hätten gelacht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde lachen
du
würdest lachen
er/sie/es
würde lachen
wir
würden lachen
ihr
würdet lachen
sie/Sie
würden lachen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gelacht haben
du
würdest gelacht haben
er/sie/es
würde gelacht haben
wir
würden gelacht haben
ihr
würdet gelacht haben
sie/Sie
würden gelacht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [lachen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
