Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
miste
du
mistest
er/sie/es
miste
wir
misten
ihr
mistet
sie/Sie
misten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gemistet
du
habest gemistet
er/sie/es
habe gemistet
wir
haben gemistet
ihr
habet gemistet
sie/Sie
haben gemistet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde misten
du
werdest misten
er/sie/es
werde misten
wir
werden misten
ihr
werdet misten
sie/Sie
werden misten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gemistet haben
du
werdest gemistet haben
er/sie/es
werde gemistet haben
wir
werden gemistet haben
ihr
werdet gemistet haben
sie/Sie
werden gemistet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
mistete
du
mistetest
er/sie/es
mistete
wir
misteten
ihr
mistetet
sie/Sie
misteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gemistet
du
hättest gemistet
er/sie/es
hätte gemistet
wir
hätten gemistet
ihr
hättet gemistet
sie/Sie
hätten gemistet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde misten
du
würdest misten
er/sie/es
würde misten
wir
würden misten
ihr
würdet misten
sie/Sie
würden misten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gemistet haben
du
würdest gemistet haben
er/sie/es
würde gemistet haben
wir
würden gemistet haben
ihr
würdet gemistet haben
sie/Sie
würden gemistet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [misten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
