Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
misse
du
missest
er/sie/es
misse
wir
missen
ihr
misset
sie/Sie
missen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gemißt
du
habest gemißt
er/sie/es
habe gemißt
wir
haben gemißt
ihr
habet gemißt
sie/Sie
haben gemißt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde missen
du
werdest missen
er/sie/es
werde missen
wir
werden missen
ihr
werdet missen
sie/Sie
werden missen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gemißt haben
du
werdest gemißt haben
er/sie/es
werde gemißt haben
wir
werden gemißt haben
ihr
werdet gemißt haben
sie/Sie
werden gemißt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
mißte
du
mißtest
er/sie/es
mißte
wir
mißten
ihr
mißtet
sie/Sie
mißten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gemißt
du
hättest gemißt
er/sie/es
hätte gemißt
wir
hätten gemißt
ihr
hättet gemißt
sie/Sie
hätten gemißt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde missen
du
würdest missen
er/sie/es
würde missen
wir
würden missen
ihr
würdet missen
sie/Sie
würden missen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gemißt haben
du
würdest gemißt haben
er/sie/es
würde gemißt haben
wir
würden gemißt haben
ihr
würdet gemißt haben
sie/Sie
würden gemißt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [mìssen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.