Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
opfere
du
opferst
er/sie/es
opfere
wir
opfern
ihr
opfert
sie/Sie
opfern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geopfert
du
habest geopfert
er/sie/es
habe geopfert
wir
haben geopfert
ihr
habet geopfert
sie/Sie
haben geopfert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde opfern
du
werdest opfern
er/sie/es
werde opfern
wir
werden opfern
ihr
werdet opfern
sie/Sie
werden opfern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geopfert haben
du
werdest geopfert haben
er/sie/es
werde geopfert haben
wir
werden geopfert haben
ihr
werdet geopfert haben
sie/Sie
werden geopfert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
opferte
du
opfertest
er/sie/es
opferte
wir
opferten
ihr
opfertet
sie/Sie
opferten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geopfert
du
hättest geopfert
er/sie/es
hätte geopfert
wir
hätten geopfert
ihr
hättet geopfert
sie/Sie
hätten geopfert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde opfern
du
würdest opfern
er/sie/es
würde opfern
wir
würden opfern
ihr
würdet opfern
sie/Sie
würden opfern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geopfert haben
du
würdest geopfert haben
er/sie/es
würde geopfert haben
wir
würden geopfert haben
ihr
würdet geopfert haben
sie/Sie
würden geopfert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [opfern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
