Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
perle
du
perlest
er/sie/es
perle
wir
perlen
ihr
perlet
sie/Sie
perlen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geperlt
du
habest geperlt
er/sie/es
habe geperlt
wir
haben geperlt
ihr
habet geperlt
sie/Sie
haben geperlt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde perlen
du
werdest perlen
er/sie/es
werde perlen
wir
werden perlen
ihr
werdet perlen
sie/Sie
werden perlen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geperlt haben
du
werdest geperlt haben
er/sie/es
werde geperlt haben
wir
werden geperlt haben
ihr
werdet geperlt haben
sie/Sie
werden geperlt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
perlte
du
perltest
er/sie/es
perlte
wir
perlten
ihr
perltet
sie/Sie
perlten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geperlt
du
hättest geperlt
er/sie/es
hätte geperlt
wir
hätten geperlt
ihr
hättet geperlt
sie/Sie
hätten geperlt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde perlen
du
würdest perlen
er/sie/es
würde perlen
wir
würden perlen
ihr
würdet perlen
sie/Sie
würden perlen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geperlt haben
du
würdest geperlt haben
er/sie/es
würde geperlt haben
wir
würden geperlt haben
ihr
würdet geperlt haben
sie/Sie
würden geperlt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [perlen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
