Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
rahme
du
rahmest
er/sie/es
rahme
wir
rahmen
ihr
rahmet
sie/Sie
rahmen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gerahmt
du
habest gerahmt
er/sie/es
habe gerahmt
wir
haben gerahmt
ihr
habet gerahmt
sie/Sie
haben gerahmt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde rahmen
du
werdest rahmen
er/sie/es
werde rahmen
wir
werden rahmen
ihr
werdet rahmen
sie/Sie
werden rahmen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gerahmt haben
du
werdest gerahmt haben
er/sie/es
werde gerahmt haben
wir
werden gerahmt haben
ihr
werdet gerahmt haben
sie/Sie
werden gerahmt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
rahmte
du
rahmtest
er/sie/es
rahmte
wir
rahmten
ihr
rahmtet
sie/Sie
rahmten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gerahmt
du
hättest gerahmt
er/sie/es
hätte gerahmt
wir
hätten gerahmt
ihr
hättet gerahmt
sie/Sie
hätten gerahmt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde rahmen
du
würdest rahmen
er/sie/es
würde rahmen
wir
würden rahmen
ihr
würdet rahmen
sie/Sie
würden rahmen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gerahmt haben
du
würdest gerahmt haben
er/sie/es
würde gerahmt haben
wir
würden gerahmt haben
ihr
würdet gerahmt haben
sie/Sie
würden gerahmt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [rahmen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
