Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
reduziere
du
reduzierest
er/sie/es
reduziere
wir
reduzieren
ihr
reduzieret
sie/Sie
reduzieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe reduziert
du
habest reduziert
er/sie/es
habe reduziert
wir
haben reduziert
ihr
habet reduziert
sie/Sie
haben reduziert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde reduzieren
du
werdest reduzieren
er/sie/es
werde reduzieren
wir
werden reduzieren
ihr
werdet reduzieren
sie/Sie
werden reduzieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde reduziert haben
du
werdest reduziert haben
er/sie/es
werde reduziert haben
wir
werden reduziert haben
ihr
werdet reduziert haben
sie/Sie
werden reduziert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
reduzierte
du
reduziertest
er/sie/es
reduzierte
wir
reduzierten
ihr
reduziertet
sie/Sie
reduzierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte reduziert
du
hättest reduziert
er/sie/es
hätte reduziert
wir
hätten reduziert
ihr
hättet reduziert
sie/Sie
hätten reduziert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde reduzieren
du
würdest reduzieren
er/sie/es
würde reduzieren
wir
würden reduzieren
ihr
würdet reduzieren
sie/Sie
würden reduzieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde reduziert haben
du
würdest reduziert haben
er/sie/es
würde reduziert haben
wir
würden reduziert haben
ihr
würdet reduziert haben
sie/Sie
würden reduziert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [reduzieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
