Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
schwäche
du
schwächest
er/sie/es
schwäche
wir
schwächen
ihr
schwächet
sie/Sie
schwächen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geschwächt
du
habest geschwächt
er/sie/es
habe geschwächt
wir
haben geschwächt
ihr
habet geschwächt
sie/Sie
haben geschwächt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde schwächen
du
werdest schwächen
er/sie/es
werde schwächen
wir
werden schwächen
ihr
werdet schwächen
sie/Sie
werden schwächen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geschwächt haben
du
werdest geschwächt haben
er/sie/es
werde geschwächt haben
wir
werden geschwächt haben
ihr
werdet geschwächt haben
sie/Sie
werden geschwächt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
schwächte
du
schwächtest
er/sie/es
schwächte
wir
schwächten
ihr
schwächtet
sie/Sie
schwächten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geschwächt
du
hättest geschwächt
er/sie/es
hätte geschwächt
wir
hätten geschwächt
ihr
hättet geschwächt
sie/Sie
hätten geschwächt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde schwächen
du
würdest schwächen
er/sie/es
würde schwächen
wir
würden schwächen
ihr
würdet schwächen
sie/Sie
würden schwächen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geschwächt haben
du
würdest geschwächt haben
er/sie/es
würde geschwächt haben
wir
würden geschwächt haben
ihr
würdet geschwächt haben
sie/Sie
würden geschwächt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [schwächen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
