Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
setze
du
setzest
er/sie/es
setze
wir
setzen
ihr
setzet
sie/Sie
setzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gesetzt
du
habest gesetzt
er/sie/es
habe gesetzt
wir
haben gesetzt
ihr
habet gesetzt
sie/Sie
haben gesetzt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde setzen
du
werdest setzen
er/sie/es
werde setzen
wir
werden setzen
ihr
werdet setzen
sie/Sie
werden setzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesetzt haben
du
werdest gesetzt haben
er/sie/es
werde gesetzt haben
wir
werden gesetzt haben
ihr
werdet gesetzt haben
sie/Sie
werden gesetzt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
setzte
du
setztest
er/sie/es
setzte
wir
setzten
ihr
setztet
sie/Sie
setzten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gesetzt
du
hättest gesetzt
er/sie/es
hätte gesetzt
wir
hätten gesetzt
ihr
hättet gesetzt
sie/Sie
hätten gesetzt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde setzen
du
würdest setzen
er/sie/es
würde setzen
wir
würden setzen
ihr
würdet setzen
sie/Sie
würden setzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gesetzt haben
du
würdest gesetzt haben
er/sie/es
würde gesetzt haben
wir
würden gesetzt haben
ihr
würdet gesetzt haben
sie/Sie
würden gesetzt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [setzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
