Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
sintere
du
sinterst
er/sie/es
sintere
wir
sintern
ihr
sintert
sie/Sie
sintern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gesintert
du
habest gesintert
er/sie/es
habe gesintert
wir
haben gesintert
ihr
habet gesintert
sie/Sie
haben gesintert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde sintern
du
werdest sintern
er/sie/es
werde sintern
wir
werden sintern
ihr
werdet sintern
sie/Sie
werden sintern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesintert haben
du
werdest gesintert haben
er/sie/es
werde gesintert haben
wir
werden gesintert haben
ihr
werdet gesintert haben
sie/Sie
werden gesintert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
sinterte
du
sintertest
er/sie/es
sinterte
wir
sinterten
ihr
sintertet
sie/Sie
sinterten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gesintert
du
hättest gesintert
er/sie/es
hätte gesintert
wir
hätten gesintert
ihr
hättet gesintert
sie/Sie
hätten gesintert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde sintern
du
würdest sintern
er/sie/es
würde sintern
wir
würden sintern
ihr
würdet sintern
sie/Sie
würden sintern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gesintert haben
du
würdest gesintert haben
er/sie/es
würde gesintert haben
wir
würden gesintert haben
ihr
würdet gesintert haben
sie/Sie
würden gesintert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [sintern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
