Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
spende
du
spendest
er/sie/es
spende
wir
spenden
ihr
spendet
sie/Sie
spenden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gespendet
du
habest gespendet
er/sie/es
habe gespendet
wir
haben gespendet
ihr
habet gespendet
sie/Sie
haben gespendet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde spenden
du
werdest spenden
er/sie/es
werde spenden
wir
werden spenden
ihr
werdet spenden
sie/Sie
werden spenden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gespendet haben
du
werdest gespendet haben
er/sie/es
werde gespendet haben
wir
werden gespendet haben
ihr
werdet gespendet haben
sie/Sie
werden gespendet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
spendete
du
spendetest
er/sie/es
spendete
wir
spendeten
ihr
spendetet
sie/Sie
spendeten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gespendet
du
hättest gespendet
er/sie/es
hätte gespendet
wir
hätten gespendet
ihr
hättet gespendet
sie/Sie
hätten gespendet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde spenden
du
würdest spenden
er/sie/es
würde spenden
wir
würden spenden
ihr
würdet spenden
sie/Sie
würden spenden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gespendet haben
du
würdest gespendet haben
er/sie/es
würde gespendet haben
wir
würden gespendet haben
ihr
würdet gespendet haben
sie/Sie
würden gespendet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [spenden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
