Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
spule
du
spulest
er/sie/es
spule
wir
spulen
ihr
spulet
sie/Sie
spulen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gespult
du
habest gespult
er/sie/es
habe gespult
wir
haben gespult
ihr
habet gespult
sie/Sie
haben gespult
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde spulen
du
werdest spulen
er/sie/es
werde spulen
wir
werden spulen
ihr
werdet spulen
sie/Sie
werden spulen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gespult haben
du
werdest gespult haben
er/sie/es
werde gespult haben
wir
werden gespult haben
ihr
werdet gespult haben
sie/Sie
werden gespult haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
spulte
du
spultest
er/sie/es
spulte
wir
spulten
ihr
spultet
sie/Sie
spulten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gespult
du
hättest gespult
er/sie/es
hätte gespult
wir
hätten gespult
ihr
hättet gespult
sie/Sie
hätten gespult
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde spulen
du
würdest spulen
er/sie/es
würde spulen
wir
würden spulen
ihr
würdet spulen
sie/Sie
würden spulen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gespult haben
du
würdest gespult haben
er/sie/es
würde gespult haben
wir
würden gespult haben
ihr
würdet gespult haben
sie/Sie
würden gespult haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [spülen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
