Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
steuere
du
steuerst
er/sie/es
steuere
wir
steuern
ihr
steuert
sie/Sie
steuern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gesteuert
du
habest gesteuert
er/sie/es
habe gesteuert
wir
haben gesteuert
ihr
habet gesteuert
sie/Sie
haben gesteuert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde steuern
du
werdest steuern
er/sie/es
werde steuern
wir
werden steuern
ihr
werdet steuern
sie/Sie
werden steuern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesteuert haben
du
werdest gesteuert haben
er/sie/es
werde gesteuert haben
wir
werden gesteuert haben
ihr
werdet gesteuert haben
sie/Sie
werden gesteuert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
steuerte
du
steuertest
er/sie/es
steuerte
wir
steuerten
ihr
steuertet
sie/Sie
steuerten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gesteuert
du
hättest gesteuert
er/sie/es
hätte gesteuert
wir
hätten gesteuert
ihr
hättet gesteuert
sie/Sie
hätten gesteuert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde steuern
du
würdest steuern
er/sie/es
würde steuern
wir
würden steuern
ihr
würdet steuern
sie/Sie
würden steuern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gesteuert haben
du
würdest gesteuert haben
er/sie/es
würde gesteuert haben
wir
würden gesteuert haben
ihr
würdet gesteuert haben
sie/Sie
würden gesteuert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [steuern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.