Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
süße
du
süßest
er/sie/es
süße
wir
süßen
ihr
süßet
sie/Sie
süßen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gesüßt
du
habest gesüßt
er/sie/es
habe gesüßt
wir
haben gesüßt
ihr
habet gesüßt
sie/Sie
haben gesüßt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde süßen
du
werdest süßen
er/sie/es
werde süßen
wir
werden süßen
ihr
werdet süßen
sie/Sie
werden süßen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gesüßt haben
du
werdest gesüßt haben
er/sie/es
werde gesüßt haben
wir
werden gesüßt haben
ihr
werdet gesüßt haben
sie/Sie
werden gesüßt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
süßte
du
süßtest
er/sie/es
süßte
wir
süßten
ihr
süßtet
sie/Sie
süßten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gesüßt
du
hättest gesüßt
er/sie/es
hätte gesüßt
wir
hätten gesüßt
ihr
hättet gesüßt
sie/Sie
hätten gesüßt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde süßen
du
würdest süßen
er/sie/es
würde süßen
wir
würden süßen
ihr
würdet süßen
sie/Sie
würden süßen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gesüßt haben
du
würdest gesüßt haben
er/sie/es
würde gesüßt haben
wir
würden gesüßt haben
ihr
würdet gesüßt haben
sie/Sie
würden gesüßt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [süßen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
