Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
taste
du
tastest
er/sie/es
taste
wir
tasten
ihr
tastet
sie/Sie
tasten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe getastet
du
habest getastet
er/sie/es
habe getastet
wir
haben getastet
ihr
habet getastet
sie/Sie
haben getastet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde tasten
du
werdest tasten
er/sie/es
werde tasten
wir
werden tasten
ihr
werdet tasten
sie/Sie
werden tasten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde getastet haben
du
werdest getastet haben
er/sie/es
werde getastet haben
wir
werden getastet haben
ihr
werdet getastet haben
sie/Sie
werden getastet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
tastete
du
tastetest
er/sie/es
tastete
wir
tasteten
ihr
tastetet
sie/Sie
tasteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte getastet
du
hättest getastet
er/sie/es
hätte getastet
wir
hätten getastet
ihr
hättet getastet
sie/Sie
hätten getastet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde tasten
du
würdest tasten
er/sie/es
würde tasten
wir
würden tasten
ihr
würdet tasten
sie/Sie
würden tasten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde getastet haben
du
würdest getastet haben
er/sie/es
würde getastet haben
wir
würden getastet haben
ihr
würdet getastet haben
sie/Sie
würden getastet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [tasten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.