Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
habe teil
du
habest teil
er/sie/es
habe teil
wir
haben teil
ihr
habet teil
sie/Sie
haben teil
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe teilgehabt
du
habest teilgehabt
er/sie/es
habe teilgehabt
wir
haben teilgehabt
ihr
habet teilgehabt
sie/Sie
haben teilgehabt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde teilhaben
du
werdest teilhaben
er/sie/es
werde teilhaben
wir
werden teilhaben
ihr
werdet teilhaben
sie/Sie
werden teilhaben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde teilgehabt haben
du
werdest teilgehabt haben
er/sie/es
werde teilgehabt haben
wir
werden teilgehabt haben
ihr
werdet teilgehabt haben
sie/Sie
werden teilgehabt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
hätte teil
du
hättest teil
er/sie/es
hätte teil
wir
hätten teil
ihr
hättet teil
sie/Sie
hätten teil
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte teilgehabt
du
hättest teilgehabt
er/sie/es
hätte teilgehabt
wir
hätten teilgehabt
ihr
hättet teilgehabt
sie/Sie
hätten teilgehabt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde teilhaben
du
würdest teilhaben
er/sie/es
würde teilhaben
wir
würden teilhaben
ihr
würdet teilhaben
sie/Sie
würden teilhaben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde teilgehabt haben
du
würdest teilgehabt haben
er/sie/es
würde teilgehabt haben
wir
würden teilgehabt haben
ihr
würdet teilgehabt haben
sie/Sie
würden teilgehabt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [teilhaben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
