Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
nehme teil
du
nehmest teil
er/sie/es
nehme teil
wir
nehmen teil
ihr
nehmet teil
sie/Sie
nehmen teil
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe teilgenommen
du
habest teilgenommen
er/sie/es
habe teilgenommen
wir
haben teilgenommen
ihr
habet teilgenommen
sie/Sie
haben teilgenommen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde teilnehmen
du
werdest teilnehmen
er/sie/es
werde teilnehmen
wir
werden teilnehmen
ihr
werdet teilnehmen
sie/Sie
werden teilnehmen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde teilgenommen haben
du
werdest teilgenommen haben
er/sie/es
werde teilgenommen haben
wir
werden teilgenommen haben
ihr
werdet teilgenommen haben
sie/Sie
werden teilgenommen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
nähme teil
du
nähmest teil; nähmst teil
er/sie/es
nähme teil
wir
nähmen teil
ihr
nähmet teil; nähmt teil
sie/Sie
nähmen teil
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte teilgenommen
du
hättest teilgenommen
er/sie/es
hätte teilgenommen
wir
hätten teilgenommen
ihr
hättet teilgenommen
sie/Sie
hätten teilgenommen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde teilnehmen
du
würdest teilnehmen
er/sie/es
würde teilnehmen
wir
würden teilnehmen
ihr
würdet teilnehmen
sie/Sie
würden teilnehmen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde teilgenommen haben
du
würdest teilgenommen haben
er/sie/es
würde teilgenommen haben
wir
würden teilgenommen haben
ihr
würdet teilgenommen haben
sie/Sie
würden teilgenommen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [teilnehmen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
