Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
tippe
du
tippest
er/sie/es
tippe
wir
tippen
ihr
tippet
sie/Sie
tippen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe getippt
du
habest getippt
er/sie/es
habe getippt
wir
haben getippt
ihr
habet getippt
sie/Sie
haben getippt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde tippen
du
werdest tippen
er/sie/es
werde tippen
wir
werden tippen
ihr
werdet tippen
sie/Sie
werden tippen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde getippt haben
du
werdest getippt haben
er/sie/es
werde getippt haben
wir
werden getippt haben
ihr
werdet getippt haben
sie/Sie
werden getippt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
tippte
du
tipptest
er/sie/es
tippte
wir
tippten
ihr
tipptet
sie/Sie
tippten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte getippt
du
hättest getippt
er/sie/es
hätte getippt
wir
hätten getippt
ihr
hättet getippt
sie/Sie
hätten getippt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde tippen
du
würdest tippen
er/sie/es
würde tippen
wir
würden tippen
ihr
würdet tippen
sie/Sie
würden tippen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde getippt haben
du
würdest getippt haben
er/sie/es
würde getippt haben
wir
würden getippt haben
ihr
würdet getippt haben
sie/Sie
würden getippt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [tippen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
