Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
trage
du
tragest
er/sie/es
trage
wir
tragen
ihr
traget
sie/Sie
tragen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe getragen
du
habest getragen
er/sie/es
habe getragen
wir
haben getragen
ihr
habet getragen
sie/Sie
haben getragen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde tragen
du
werdest tragen
er/sie/es
werde tragen
wir
werden tragen
ihr
werdet tragen
sie/Sie
werden tragen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde getragen haben
du
werdest getragen haben
er/sie/es
werde getragen haben
wir
werden getragen haben
ihr
werdet getragen haben
sie/Sie
werden getragen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
trüge
du
trügest; trügst
er/sie/es
trüge
wir
trügen
ihr
trüget; trügt
sie/Sie
trügen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte getragen
du
hättest getragen
er/sie/es
hätte getragen
wir
hätten getragen
ihr
hättet getragen
sie/Sie
hätten getragen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde tragen
du
würdest tragen
er/sie/es
würde tragen
wir
würden tragen
ihr
würdet tragen
sie/Sie
würden tragen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde getragen haben
du
würdest getragen haben
er/sie/es
würde getragen haben
wir
würden getragen haben
ihr
würdet getragen haben
sie/Sie
würden getragen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [tragen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
